O jordánsku som predtým vedela len toľko že sa v ňom nachádza Petra a susedí s Irakom. Nakoniec táto krajina vo mne zanechala toľko dojmov a zážitkov, že mi trvalo ešte pár týždňov po návrate kým som si utriedila pocity z tohto nášho dobrodružstva.
Hneď po prílete sme nasadli do jednookého šrotíka (pozn. auto ledva naštartovalo a svietilo mu iba jedno svetlo) a vnorili sa do večernej premávky v Ammáne. Šesť áut natlačených vedľa seba v troch jazdných pruhoch, z každej strany sa vynárali ďalšie a ďalšie trúbiace autá ( a prednosť v jazde im teda nič nehovorila) - čo Vám poviem stal sa zo mňa parádny spolujazdec tzv. híkač :D . Druhý deň keď nám deti vbehli do cesty a ukameňovali nášho šrotíka, snažiac sa nás okradnúť, vo mne teda tiež nezanechal veľmi príjemný pocit.
V kontraste s týmto sa však Jordánsko pýši nádherným prírodnými úkazmi. Celodenný trip po púšti Wadí Rum na jeepoch a ťavách a následne noc uprostred ničoho v kempe u priateľských beduínov - to bol pre nás neskutočný zážitok. Sedieť na piesočnej dune, popíjať teplý mätový čaj, pozorovať západ slnka a nepočuť nič len ticho, také ticho tichovité. To je niečo čo treba zažiť :)
Nakoniec šrotík zvládol 1800 km, nikto nás neokradol a dokonca ani stíhačka, ktorá nadomnou krúžila na pláži v Aqabe nakoniec tú bombu na mňa nezhodila :D . Dobré zážitky nakoniec prevážili a my máme do zbierky ďalšiu fotoknihu plnú spomienok :)
Zobraziť fotoknihu